alter ego vs. res publica

Stála tam celkom sama a ja som sa na ňu opäť pozeral akoby som ju videl prvý krát, a pritom som ju veľmi dobre poznal. Úplne ma fascinovala. Bola nádherná a ja som sa nemohol sústrediť na nič iné. Lákala ma k sebe a ja som nemohol odolať jej ladným tvarom. Musel som sa jej dotknúť, pevne ju chytiť a prisunúť k sebe. Neviem čo to je, ale vždy z nej vyžaruje niečo zvláštne. A tak tomu bolo aj vtedy.

Ale nemyslite si že som taký povrchný. Áno, vyzerá naozaj skvele; a aj keď to možno bude znieť ako klišé...; mne ide hlavne o to, čo je vo vnútri. Áno. To aká je, čo mi vie dať, a čo naopak potrebuje odo mňa, aby sme sa dopĺňali.

Veru tak, zase som v rukách držal moju obľúbenú fľašu kofoly a smädne a vyprahnuto na ňu civel. V tom som sa ale na ňu lepšie pozrel a uvidel som súťaž o vianočné plyšové prasiatko. Sám seba som sa spýtal: naozaj mi toto môže kofola poskytnúť ešte aj toto popri tom všetkom čo mi už dáva??? Reklama však neklamala. Stálo to tam čierne na bielom a na mňa vykúkal ten plyšový diviačik. Nebolo čo riešiť. V tom momente som sa do nej šialene zamiloval. Zaumienil som si, že prasiatko musí byť moje. Začal som teda zbierať vrchnáky od fľašiek s ladnými tvarmi. Kašlal som na vedľajšie ceny. Išiel som len za jedným cieľom. Prasiatko!!! Záškodnícky som otváral fľaše kde sa len dalo a odpisoval kódy do mobilného telefónu a potom ich zase nenápadne zatváral. Účel svätil vtedy všetky prostriedky.

Po nervydrásajúcom zbere kódov z uzáverov som zrazu sedel na stoličke a pozeral na tých 12 tajomných číslic, ktoré mi mali priniesť moje vysnívané prasiatko. Boli ako Da Vinciho kód. Ani sám majster Leonardo by ich lepšie nezašifroval. Po chvíli som precitol a kódy som okamžite poslal. Nastali hodiny dlhého a úmorného čakania. Po obede, keď som už strácal nádej to prišlo. Telefón zapípal a ja som s dojatím čítal tú esemesku, že som vyhral prasiatko. Plný štastia som nemohol uveriť. Hneď som to musel zapiť. Samozrejme kofolou. Keby sa dalo z kofoly ožrať, tak sa hneď sundám do nemoty :) Aj tak som však bol opitý radosťou. Po pár týždňoch prišlo aj samotné prasiatko. Nenormálne som sa z neho tešil. Náš vzťah s kofolou to strašne posilnilo. Dôverujeme si a môžme sa vždy na seba spoľahnúť. Áno milujem ju. A nie je čo riešiť.