Bránil som sa tej myšlienke zo všetkých síl. Hnusil som sa sám sebe. Nemohol som sa však oklamať...

Zamiloval som sa do virtuálnej reality. Ešte len teraz som začal objavovať všetky jej možnosti. Oddával som sa jej a ona ma celého prijímala. Bolo to niečo úžasné a krásne. Bola ako obrovský magnet, ktorý ma priťahoval. Obdivoval som jej krásu tak zvonku ako aj zvnútra. Pohyboval som sa v tom veľkom priestore, lietal som, plával v jej výsostných vodách. Tam vnútri akoby sa o mňa niekto staral. Váľal som sa na tej obrovskej vodnej posteli, ktorá sa vzápätí zmenila na gigantickú trampolínu a vystrelila ma prudko hore. Dotkol som sa jej perami a potom ma nechala padnúť do svojej mäkkej náruče.
Hra farieb a tónov všade okolo mňa; obdivoval som všetky tie bizarnosti v nekonečnom priestore; núkala sa mi vo všetkej svojej abstrakcii. Mal som pocit, že ju vnímam tisícimi zmyslami; akoby som sa zmenil na jeden kompaktný zmyslový orgán, ktorý prešiel miliardy rokov trvajúcou evolúciou a práve dosiahol svoje vrcholné štádium vývinu...
(neutrónový jimmy je pripravený a asteroid sa závratnou rýchlosťou približuje k modrej planéte. ľudí preniká strach a panika. nesklame nás?)
Komentáre
Veľmi príjemný spôsob písania...
:)
:-)