Na začiatku sme mali dosť otvorený vzťah. Kedy to na nás prišlo, vtedy sme sa stretli, boli spolu a užili si to. Keď sme sa rozlúčili, všetko bežalo tak ako malo a ja som sa cítil skvele. Nijako špeciálne mi nechýbala a priznám sa, že som na ňu nemyslel.Neviem presne kedy to začalo, ale odrazu sme sa stretávali častejšie a aj naše stretnutia boli dlhšie. Nie nesťažujem sa. Práve naopak, páčilo sa mi to. Užívali sme si to stále tak dobre ako na začiatku a na stereotyp som ani nepomyslel.
Bola priam dokonalá. Vedela mi toľko dať, rozumela mi, chápala ma. Mal som možnosť sa vyrozprávať. Nikdy dokonca neprotestovala, keď som uprednostnil výjazd na pivo s kamošmi pred spoločným večerom.
Jediné čo som si však nechcel pripustiť bolo, že ma k nej začínalo viazať stále silnejšie a silnejšie puto. Začal som na ňu myslieť, tešil som sa na každé naše stretnutie, lúčenia boli dlhšie a najhoršie na tom bolo to, že mi začala chýbať. Bránil som sa tej myšlienke zo všetkých síl. Hnusil som sa sám sebe. Nemohol som sa však oklamať. Zamiloval som sa...
(dozvieme sa koniec? stihne neutrónový jimmy zastaviť blížiaci sa asteroid? osud sveta je v jeho rukách a nám nezostáva nič iné, len čakať)
Komentáre