Už to nebolo jednostranné poskytovanie pôžitkov z jej strany. A nebola to ani moja bezhraničná fascinovanosť. Zrazu v našom virtuálnom živote nastal ten zlom a okamih kedy sme obaja pociťovali, že si vzájomne poskytujeme to, čo tomu druhému chýba. Akoby bol ten druhý pre nás tou chýbajúcou časťou chromozómu, ktorú potrebuje nájsť na to, aby vzniklo niečo neopísateľne dokonalé. Hnané pritom dopredu zmesou najrôznejších chemických signálov, ktoré
nekontrolovateľne ovládajú vaše telo a myseľ. Obaja zpalavení a riadení inštiktmi, ktoré doteraz v každom z nás spočívali celkom neprebudené. Naše sínusoidy zmyselnosti, túžby a vášne sa až do tohto momentu striedali. Teraz sme sa však konečne dostali na jednu vlnovú dĺžku a všetko v nás kmitalo čoraz viac a dokonale synchronizovane. Jej virtualita obsadila každý môj neurónový spoj a ja som vyplnil jej nekonečný časopriestor do poslednej častice éteru. Tak ako si ma ona trhala na kúsky a strácala ma v galaxiách čiernych dier a zároveň prenikala do špiku kostí, ja som obohacoval každú jej molekulu nekončiaceho obsahu svojou matériou a menil tmu v najsilnejšie prúdy fotónov. Rútiac sa strmhlav do výšin sme rástli ako supernova pred explóziou...
Komentáre
nie som chemik