...Pretože asi nemôžeme vylúčiť to, že by sme nemysleli pred tým momentom nášho života, na ktorý si ako prvý v našom živote pamätáme. K tomu jednoducho prídeme aj vtedy, ak si za príklad zoberieme niekoho, kto stratil pamäť. Bolo by dosť odvážne tvrdiť, že takýto človek nikdy nemyslel len preto, že na nič nepamätá. To, či však neprišiel o všetky svoje myšlienky je vec druhá. Pretože je v tomto prípade jeho myseľ vlastne oslobodená od všetkej skúsenosti, zážitkov. On to však paradoxne vníma ako väzenie seba samého.
Často sa však stretávame s tým, že sa takýto človek začne rozpamätávať na isté veci zo svojho života; vtedy akoby sa začali vracať myšlienky späť do jeho mysle. Akoby sa vytvoril istý most alebo prepojenie, prostredníctvom ktorého sa môže vrátiť späť k svojej skúsenosti a tým zároveň aj k svojim myšlienkam s ňou spojených...
Komentáre