Stále tam stáli oproti sebe. Aj keď už tento samotný okamih bol pre ňu neopakovateľný, vedela, že ak ho teraz nechá odísť, už nikdy viac ho neuvidí. Nechcela nič pokaziť, chcela v tej chvíli zotrvať večne. Jej túžba po ňom samotnom bola však silnejšia. 
Nemala veľa času na rozmýšlanie. Cítila, že ak niečo nespraví, on sa otočí a bez slova odíde.
Rozhodla sa však prerušiť to napätie a váhanie. Pomaly vystrela ruku smerom k nemu a dotkla sa ho. Vtedy akoby obaja ožili; akoby sa dve kamenné sochy prebudili zo stáročného spánku. Odrazu zmizla tá šedá clona medzi nimi a oni videli celkom jasno. Ich pohľady boli teraz celkom rýchle a každý skúmal toho druhého. Stále tam stáli bez pohnutia, ale všetká tá strnulosť sa pomaly začala meniť na niečo zmyselné a živočíšne. Boli tesne pri sebe, ich tep sa zrýchlil, ale stále bolo všetko bez slov.
Ľudia ponáhľajúci sa do metra ich rýchlo obchádzali a studený vietor pomaly slabol. Oblaky sa začali trhať a prvé slnečné lúče v ten deň dopadli na mesto...
Nemala veľa času na rozmýšlanie. Cítila, že ak niečo nespraví, on sa otočí a bez slova odíde.
Rozhodla sa však prerušiť to napätie a váhanie. Pomaly vystrela ruku smerom k nemu a dotkla sa ho. Vtedy akoby obaja ožili; akoby sa dve kamenné sochy prebudili zo stáročného spánku. Odrazu zmizla tá šedá clona medzi nimi a oni videli celkom jasno. Ich pohľady boli teraz celkom rýchle a každý skúmal toho druhého. Stále tam stáli bez pohnutia, ale všetká tá strnulosť sa pomaly začala meniť na niečo zmyselné a živočíšne. Boli tesne pri sebe, ich tep sa zrýchlil, ale stále bolo všetko bez slov.
Ľudia ponáhľajúci sa do metra ich rýchlo obchádzali a studený vietor pomaly slabol. Oblaky sa začali trhať a prvé slnečné lúče v ten deň dopadli na mesto...
Komentáre
QGFRf
ako