alter ego vs. res publica

Možno poniektorí zachytia akúsi paralelu v predvoji k tomuto článku, ale o priamom úmysle nemôžem hovoriť.

Tak ako som už naznačil, mal som pred nejakým časom dočinenia s človekom totálne závislým od počítačov. Býval som s ním. Naštastie nie v jednej izbe.

Ak by ten blázon nevykonával základné potreby a nemal školu, tak tam dokáže presedieť večnosť. A to mal ešte starú tvrdú drevenú stoličku. A on vám na nej sedel úplne bez pohnutia. No.. sem tam si preložil nohu cez nohu. To bolo všetko. Ja som sem tam prešiel okolo a keď som ho niekedy už ôsmu hodinu našiel v tej istej strnulej póze, až mne samému bolo hrozne.

Vstával na počudovanie celkom skoro, nakoľko býval pri počítači do tretej rána. Prvý pohyb ktorý vykonal bolo, že sa natiahol z postele a tým vychudnutým prstom zapol svoju mašinu. Opatrne sa presunul sa svoju vysedenú stoličku a pomaly spúšťal programy, hry, telku.

Študoval na výške. Školu však eliminoval na minimum. Chodieval iba na to, čo sa muselo. Niekedy ani na to nie. Skúškové podľa toho aj vyzeralo. Nedokázal sa ani učiť. Študoval zásadne nie dlhšie ako dva dni a samozrejme pred počítačom a stále si niečo preklikával. Od monitora sa proste nevedel odtrhnúť.

A to nemal na počítači ani internet. Verili by ste??

(nabudúce niečo bližšie o nevšedných stravovacích návykoch a snahe o prevýchovu :)) )