Vždy sa dlho pripravovala. Dlho premýšlala a s postupujúcim časom sa stále viac a viac tešila. Zmocňoval sa jej pritom ten zvláštny pocit, keď vám po celom tele behajú zimomriavky. Taký istý poznala len vtedy, keď sa s chuťou pustila do svojho obľúbného jedla. A aj vtedy keď uspokojovala svoj krvilačný pud, nevedela sa ho nabažiť a pociťovala náramnú radosť.
Čo sa jej však najviac páčilo bolo, ako sa nechávala inšpirovať. Všetky tie bizarnosti v amerických filmoch, ktoré v iných vyvolávali napätie, strach alebo úžas u nej naopak zanechávali návody, recepty a ešte viac vyburcovávali jej kreativitu. Rada chodievala poobede do kina. Keď sála bola takmer prázdna. Usadila sa na svoje obľúbené miesto navrchu a všetko pozorne sledovala. Snažila si zapamätať každučký detail a konanie hlavných hrdinov sa v jej hlave ukladal ako nejaký súbor na disk. Zapájala pritom svoju vlastnú fantáziu, dotvárala, prikresľovala, vylepšovala. Aj tie najhroznejšie scény vedela priviesť do ešte väčších krajností. To si však už nechávala pre seba. Bolo to jej malé tajomstvo, ktoré sa dozvedali len tí, ktorí si to potom vzali so sebou...
Komentáre