Pozeral som sa naň iba zdiaľky a všetko mi pripadalo na jedno kopyto. Akoby sa točilo stále o tom istom. Články vychádzali nenormálne rýchlo a často. Ak som si chcel niečo zaujímavé prečítať, tak som musel hľadať veľmi dlho. Mal som jednoducho pocit, ža sa z blogu stal nasýtený roztok, ktorý toho už viac nedokázal absorbovať a všetko naviac sa míňalo kvalite.
To však boli iba moje pocity. A ja dakedy také proste mávam. Vo všetkom. Raz si frčím na arašidovom masle a nepijem nič iné ako kofolu, alebo sa stretávam len s istými ľudmi... až sa toho všetkého prejem a dosť. Potrebujem pauzu. Jednoducho chytím hroznú ponorku a všetko sa mi tak nenormálne zhnusí, že to nemôžem ani vidieť ani cítiť.
A tak to bolo aj s blogom. Musel som si dať prestávku. Tentoraz žiadna kríza; skôr ma zasa chytala virtuálna realita do svojich sietí a ja som potreboval dýchať čistý vzduch. A čo teraz?? Nachádzam sa v akomsi aklimatizačnom tábore a uvidíme čo ďalej. Budem vás samozrejme priebežne informovať :)
Komentáre
asi nie si sam