Niektoré v druhých vzbudzovali dojem, že je to roztomilé dievčatko. Úplne nevinné. Ale nikdy nie rozmaznané. Také - medzi dieťaťom a ženou. S dvoma uviazanými copíkmi a s lízatkom v ústach. Ale už by to nebola tá radosť zo sladkosti, ale radosť z provokujúcej hry jazykom a zmyselnými perami. A pohľad azúrovo modrozelených očí ako keby chcel pritom ospravedlniť všetku tú odvahu ešte neskúsenej, ale túžiacej. Provokujúca hra slušnej, či zdanlivá slušnosť skazenej???
Niektoré zase nechávali druhých v tápaní. Zanechávali pocit rozpakov a neistoty sebou samých. Akúsi zvláštnu nadvládu nad vaším vedomím a telom. Ten bizarný pocit, že ste v jej moci a že vás ovláda. Bezmocnosť ale odanosť zároveň. Nemožnosť sa brániť, ale aj žiadny náznak protestu. Strnulosť, nevládnosť a pritom aktívnu spoluprácu vás samých.
A nakoniec tie, ktoré spôsobovali všetky tie hrozné a infarktové precitnutia. Tie ktoré vedeli ochladiť vzduch okolo o 100 stupňov Celzia a mrazili až do kostí. Tie, ktoré vám premietli váš posledný film. Film s názvom "Váš život". Vtedy keď už bolo neskoro..
Komentáre