alter ego vs. res publica

Stála v električke, stále mierne zadýchaná z dobiehania a vlasy mala ešte stále vlhké. Električka práve vošla do tunela a ona v okne uvidela svoj obraz.

To ráno bolo celkom obyčajné. Ako každý deň. Nenávidela ranné vstávanie, no napriek tomu to vždy nejako zvládala okolo šiestej. Kým sa potulovala mierne rozospatá po byte iba v nohavičkách, mixér v sebe zúrivo a nenásytne ničil čerstvé paradajky. Čerstvú šťavu z nich musela mať každé ráno. Teraz už s plným pohárom prechádzala po izbe a hľadala svojho miláčika - milovaného leguána Pipa. Našla ho presne tam kde obvykle. Lenivo vylihoval pred balkónovými dverami čakajúc na prvé slnečné lúče, ktoré ho začnú zohrievať. Stále ho mala rada, aj keď ju kvôli nemu už opustili dvaja skoro dokonalí muži. Ale,... báli sa leguánov. Ten druhý jej dokonca povedal: "buď on alebo leguán." Teraz vedela, že si vybrala dobre.

Práve dopíjala posledný dúšok svojho ranného životabudiča, keď dostala ten nečakaný telefonát. Číslo bolo utajené, a aj keď nemala vo zvyku dvíhať také hovory, dnes sama nevedel prečo, urobila výnimku. Keď zložila, zrazu si uvedomila, že jej celý život sa dnes môže zmeniť.

V tom električka vyšla z tunela... a jej obraz v okne sa stratil...