alter ego vs. res publica

Niekedy si vravím, že to s ňou už ďalej nevydržím. Na začiatku bola taká slušná a milá. A teraz? Keď otvorí ústa nemôžem ju počúvať a mám chuť si zapchať uši alebo niekam rýchlo ujsť. Keď počujem jej hlas, až ma strasie. Fakt nemôžem vystáť ten jej afektovaný prízvuk. Chlpy sa mi zježia po celom tele, škrípem zubami a musím sa naozaj veľmi ovládať. A to nie je všetko. Čím ďalej tým viac a viac sa mi hnusí. Vyzerá fakt hrozne. Nikdy sa nedokáže normálne obliecť. Keď ju ráno zbadám, výsledok je samozrejme strašný a ja sa sám seba pýtam, kde na tie veci chodí.

Poviem vám, nič príjemné. A ona je so mnou skoro každý deň. Chcel by som to nejako zmeniť ale nemôžem, nedá sa. Skúšal som už všeličo. Vravel som si, že sa to hádam časom zmení k lepšiemu. Možno len potrebuje dostať ten správnejší smer, alebo v niečom taktne poradiť. Nič však nepomáhalo a ja som úplne zúfalý...