Ale ono sa nedeje vôbec nič.
Schúlený v klbku len dúfa, že to čím skôr prejde, že to už bude mať za sebou.
Problém nastáva, keď začne premýšlať, haluziť, rozoberať. Pozastavuje sa nad vecami, prekladá ich z jednej strany na druhú, otáča ako špekačku na ražni, prezerá, prekrúca, kombinuje.
A tým viac sa len zamotáva a zamotáva.
Možnosti úniku sa stále zužujú. Výber vhodných prostriedkov riešení redne.
Škrípajúc zubami vo svojom kúte.
V osídlach vlastnej depresie.
Komentáre
presne tak
:)
hmmm..