alter ego vs. res publica

A opäť sa hlási na rad príbeh môjho spolubývajúceho, mimochodom zdroj večnej inšpirácie rôzneho druhu. Ako som sľúbil, zase nejaké pikošky k stravovacím návykom.

V zásobách sa mu teda minuli prvý deň vanilkové krémy. Druhý deň boli na programe mandaínkové kompóty. Skonzumované boli cca o 17.00 pred počítačovou obrazovkou. To na sobotu bohate stačilo.

Nedeľa: oddychový deň opäť slávil pri počítači. Proste idylka. Večer nastalo slávnostné varenie. Na programe bola španielska paella vo forme mrazeného polotovaru.

Ten týpek to mal ale vážne prešpekulované. Vybral iba maslo a spomínaný polotovar. Na panvicu kydol dostatok masla, aby sa jedlo nepripálilo, nakoľko sa muselo urobiť bez akéhokoľvek zásahu ľudskou rukou :) Nasypal požadované množstvo tej zmrazenej veci na panvicu. Zakryl pokrievkou. Presne vedel, že varč musí nastaviť na 3-ku. Vtedy stačilo 20 minút a on sa nemusel ani zodvihnúť zo stoličky a jedlo bolo hotové. Samozrejme, že odspodu pripálené, ale podľa jeho názoru: akurátne chrumkavé.

Pozn.: Maslo v rámci šetrenia energie nedal späť do chladničky, ale nechal na stole až do ďalšieho dňa. Potom ho opäť použil.

A len tak pomimo. Raz som si tam niečo varil a ja som omylom prepol jeho teplotu. Začalo mu to trochu viac chrumkavieť, tak som ho pre istotu zavolal, že mu to asi horí. Ja som ale dovtedy netušil, že som mu to prepol na 6-ku. (stále som si myslel, že 6-ku som si nastavil pre môj hrniec). No to vám poviem, on sa išiel zblázniť. Začal hysterčiť horšie ako keď má šialená ženská krámy, že čo som to urobil, že on musel vstať, že mu ide program v telke, že som mu zničil jedlo. Vážne, iba som pozeral, čo som dokázal :))))