Odstredivá sila, ktorá ich odhodila od seba ich prinútila vymeniť si pozície a pohľady. Všetky psy na ulici začínali zavýjať. Bolo sychravo, oni pozerali na seba a vo vnútri cítili to najsilnejšie déja vu v živote. Nikdy sa nestretli, ale predsa sa obaja cítili tak, akoby sa poznali už nesmierne dlho. Každý z nich držal v rukách knihu, ktorú nečítal, no jej obsah im bol dôverne známy.Stáli tam úplne bez pohnutia, akoby paralyzovaní nejakou vis maior, ale ani jeden z nich
nechcel uhnúť pohľadom, pretože sa bál toho, aby sa táto chvíľa náhodou neskončila. V hlavách im však vírili myšlienky a ich mozgové závity pracovali na plné obrátky. Obaja si v tom momente priali vedieť čo bude o sekundu, minútu, hodinu. Chceli sa navzájom prečítať všetkými zmyslami a túžba zmiešať sa ako dve molekuly sa menila na posadnutosť. Naraz zatvorili oči a nadýchli sa studeného vzduchu. Keď ich znovu otvorili, ich tváre boli od seba vzdialené iba pár centimetrov. Ich hlavy boli ako dva nabité generátory, medzi ktorými preskakuje iskra, ktorá zabíja všetko živé.V tom siréna začala doznievať, až úplne stíchla a ona sa pristihla pritom, ako stále pozerá do jeho chladných šedých očí a rameno jej preniká ostrá bolesť.
Čo bola ilúzia a čo skutočnosť? Pokračovanie? Možno.
Komentáre
netreba pokracovanie