alter ego vs. res publica

Len v nohavičkách sedela pohodlne vo svojom obľúbenom tyrkysovom kresle. Nohy vyložené na parapetke. Zahryzla sa do zrelej nektarinky, pozerala von oknom na ľudí a kvapky sladkej štavy jej stekali po rukách. Z obývačky k nej doliehali zvuky zo zapnutého televízora. Už pol dňa bežala na TA3-ke správa o záhadne zmiznutých telách. Petra to takmer nevnímala. Zaujal ju skôr pohyb všetkých tých ľudí vonku. Ten pohyb, ktorý o každom prezrádzal jediné - že žije. Pohľad na sídlisko bol pre Petru ako záber na jedno veľké mravenisko. Rádoví robotníci ju však nezaujímali. Petra išla po kráľovnej. Túžila spoznať ju, stretnúť sa s ňou a odhaliť jej tajomstvo. Aj ona chcela byť takou kráľovnou. V tom zazvonil znonček na dverách. Prišla Patrícia...